reklama

Pohľad na svet – aj neutešený...

Nie vždy sa dá smiať z plného hrdla. Napriek tomu, že máme byť dosť silní nato, aby sme mnohé veci nebrali vážne, mnohé iné veci si nemožno nepovšimnúť a povzniesť sa nad ne. Neviem. Zrejme mnohí z nás žijú v akomsi vákuu svojho sveta, a nestarajú sa o mienku verejnú. Neprispievajú k zmene svojho okolia. Keby tomu tak bolo, veľa preveľa vecí by naberalo iný kurz....A tak ozaj neviem, kde sa stala chyba. Či v nás ľuďoch. V inštitúcii a organizácii štátu. Či je to dobou, ktorá so sebou priniesla to čo priniesla. Pravdepodobne to je súhrou týchto a ďalších faktorov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Magurka a Železnô. Moje detstvo. Môj svet. Moja obľúbená téma. Obidva miesta akosi vedomky nevedomky odsúdené na zánik, a niet tej sily, čarovného prútika ako zvrátiť tento stav. Alebo to je osud? Nie, neverím. Ľudská hlúposť. „Ješitnosť". Mamon a krátkozrakosť. Neúcta . Nedôslednosť. Hluchota a slepota.

Magurka... prírodná a skrytá, bujná zeleňou, prívetivá horským vánkom, zdravá lúčnou kvetenou, pestrá malinčím, lákavá čučoredím, učupená pod „bralom" Nízkych Tatier, oponujúca odstrčenému Salatínu. Aj taká je Magurka. Pôvodná a ojedinelá. Ryžovalo sa tu zlato. Kedysi. Dnes sa tu ryžuje so stavebnými pozemkami a „oživovanie" tohto i tak dosť živého prostredia sa hodnotí počtom vydaných stavebných povolení. Mení sa mi pred očami. Nielen na papieri, ktorý znesie veľa, ale aj v skutočnosti. Stavia sa. Všade. Na lúke, kde som vídala srnky. Pod úbočím hory, kde rástli čučoriedky a trezalka. Pri potôčiku, kde kvitlo krásne záružlie. Cesta s cestou sa krížom krážom zatína, dom s domom sa bok po boku stretá. Štvorkolka sa po zvážnici preháňa, auto s betónom cez potok sa prebíja. A stavia sa. Čokoľvek.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nechcem byť jednostranná, preto pripúšťam, stavbe nových objektov sa vyhnúť nedalo a nemalo by zmysel bojkotovať celý tento projekt. Ale spôsob, akým sa to deje, akým sa stavia, prístup kompetentných inštitúcií, vydané rozhodnutia a stanoviská, samotná koncepcia (ak to tak možno nazvať) a realizácia projektu je niečo, čo súdny človek odsúdiť musí. Mal by. Mohol by. Ale nerobí tak. Pýtam sa, kde ste, súdni ľudia? V ktorom zastupiteľstve? V ktorej verejnosti? V ktorej krajine, ak nie v tejto?

Železnô... detská ozdravovňa, bohatá tradíciou, predstavujúca dôležitý článok v prevencii ako aj v samotnom uzdravovacom procese. Mala výsledky, ktoré nesporne potvrdzovali opodstatnenosť jej existencie a potrebu jej ďalšieho jestvovania. Napriek tomu zaniká. Napriek tomu, že civilizačné choroby (alergie, asténie, nadváha...) nie sú na ústupe, napriek tomu, že pribúdajú aj ďalšia patologické javy (drogy, alkohol, cigarety...) v spoločnosti, napriek tomu, Železnô je nadštandard, ktorý si naša spoločnosť nemôže dovoliť. A zaniká.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj v prípade Železného sa snúbi hneď niekoľko aspektov, ktoré nemožno nevnímať. Už pár rokov beží chod ozdravovne na tretinový výkon, menil sa manažment ozdravovne, vládlo i „bezvládie", a ministerstvo stálo hralo rolu mŕtveho chrobáka, a nereagovalo. Možno až doteraz, keď sa snažilo obsadiť pozíciu štatutárneho zástupcu, teda riaditeľa, no bez úspechu. Úspech bol, ale len čiastočný. Novo vymenovaný riaditeľ po pár dňoch pôsobenia odstúpil. Mal na to nárok. V akom stave je asi Železnô? A tak sa opäť vrátilo o krok späť (koľkože takých krokov už absolvovalo?), k dočasným riešeniam, k bezvládiu a benevolencii. A pridal sa ďalší klinček na rakvu. A zriaďovacia inštitúcia mlčí. V dobe krízy a rôznych štátnych opatrení smerujúcich k šetreniu nešetrí. Je to bludný kruh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie je predsa umenie v rámci pomyselného šetrenia zatvoriť napríklad detskú ozdravovňu. Umenie je niečomu predísť, nájsť riešenie. Skutočné umenie je vecí predvídať, a brať do úvahy následky.

 Magurka aj Železnô sú dve malé bodky na mape, vzdialené od seba len pár kilometrov. A predsa zobrazujú stav vecí, ktoré sa odohrávajú všade na Slovensku. Stav toho, ako štát, ktorý je tu pre ľudí, ľuďom komplikuje prístup k základným právam, ako štát, ktorý by mal reprezentovať zákon, právny i morálny, učí ľudí, ako tento zákon obísť, ako štát, ktorý má v nás upevniť dôveru, že aj v ťažkých časoch je sa na koho spoľahnúť, v nás vyvoláva beznádej a sklamanie. Ako nás učí, že človek nie je človeku človekom ale „homo homulus lupus" jest... 

Zuzana Moravčíková

Zuzana Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem, športujem, čítam a až príliš citlivo vnímam svoje okolie, ktoré pozorujem a stále ma rovnako často prekvapuje, ako je možné, čo sa to deje! Či dobré alebo aj to horšie.... " a niekedy podlieham smútku z toho, čo vidím" Zoznam autorových rubrík:  ŠportSpoločnosťPolitikaMojím foťákomLatinčinaZamýšľam saSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu