reklama

Posuňme to ďalej...

Už nejakú dobu premýšľam, ako to u nás, na Slovensku vlastne je. Prečítam si pár svojich príspevkov, a rozmýšľam, kdeže sa berie ten negatívny postoj, a či je možné nájsť vhodný recept na riešenie alebo minimálne chápanie toho, čo zvyknem komentovať. Postupne tiež zisťujem, že som sa na náš slovenský „minisvet" pozerala cez Platónovu myšlienku idealizmu a Aristotelovu etiku... No reálny svet sa zmieta v spleti mnohorakých odtieňov a pohľadov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prichádzam z letiska vo Viedni do Bratislavy, na Prístavný most, pozerám sa na hrad. S myšlienkami na zahraničie, odkiaľ sa vraciam domov, na Slovensko. Badám rozdiely. Premýšľam, že celý svet dostali do rúk ľudia, a spravujú ho, ako vedia. Ako to vedia jednotlivé spoločnosti, rozdeľujúc zem na regióny, ktoré obývajú a spravujú. Takýmto regiónom či územím je aj Slovensko. Jedno z mnohých území, ktoré ma svoju spoločnosť. Spoločnosť Slovákov. Hoci podobnosti sú, civilizácia postúpila, a vieme písať i čítať a počítať, predsa len rozdiely sú citeľné a viditeľné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vysoká politika nie je pre bežných ľudí, i keď konečný výsledok je výsledkom záväzným pre všetkých a s dopadom pre každého. Ale je nemorálne ak sa tento postoj zneužíva! A hovorí sa, že všetko je o politike! Nie! Všetko nie je o politike! Je to o ľuďoch! O ich postoji, a o tom, čo v sebe majú. Vysoká hra politikov je rozbehnutá na iných parketách, no vzťahy ľudí sa budujú na úrovni každej. A na úrovni miest a obcí je to najmä o vzťahoch a o tom, čo vlastne chceme urobiť, nad tým čím chceme privrieť oči a čo vôbec nemáme v úmysle uskutočniť. Čoraz častejšie sa stretávame s neochotou a benevolenciou ľudí, ktorí majú vo svojich rukách možnosť rozhodnúť a pomôcť tak ľuďom i okoliu. Zrejme im na tom nezáleží, a práve preto nemajú čo robiť na svojich pozíciách! Ale kým ich nahradiť? Príliš často sú naši zástupcovia ľudu akýsi skostnatení, bez záujmu, a predovšetkým bez vzťahu k problematike, ktorá by mala byť ich doménou. Je naozaj smutné, ak sa s takouto apatiou stretneme na úrovni prednostov úradov, starostov a žiaľ i cirkevných predstaviteľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovorí sa, že všetko je o komunikácii. Kedy, isteže, hovoríme o vzájomnej, teda obojstrannej výmene názorov, a nie o monológu! No mám pocit, že mnohokrát, pokiaľ rozviniete vetu a poviete nejaký nápad či myšlienku je to niečo, s čím sa nepočíta. Možno sa odporúčaným stáva príslovie, že mlčať je zlato...

Predstavte si, že máte možnosť separovať odpad, a namiesto toho, aby ste plastovú fľašku hodili do príslušného koša, nie, hodíte ju medzi bežný, komunálny odpad. Hoci tento kôš na plast je hneď vedľa. Tento príklad vypovedá o tom, aký sme a čo máme v sebe. Čo v sebe nosíme a ako sa správame. Možno to pôsobí malicherne, ale sú to detaily, ktoré nás vytvárajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predstavte si, že sa pýtate napríklad na úrade životného prostredia na to, že ťažbou dreva vo vašom okolí bol narušený terén lesa, zničená lesná cesta, a že cez horský potok vo vašej dedine, kde sa aktívne stavajú nové domy, prechádzajú autá so stavebným materiálom už niekoľko rokov bez adekvátnej prístupovej cesty - teda bez mosta? Potom si predstavte, príslušný úrad vám odpovie, že je všetko v poriadku, že išlo o odstraňovanie kalamity (pozn. autora - ako kalamita to tam vyzerá práve teraz po ťažbe), a že pravdaže záležitosť s mostom je riešená v spolupráci s príslušným obecným úradom. Už niekoľko rokov. A toto nie je predstava, ale realita! Ignorancia. Stolová hra. Nezáujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, ako vyzerá naše mesto, naša dedina, nie je len a len o tom, koľko financií má príslušný úrad vyčlenených na jednotlivé sekcie, ale aj o tom, ako sa my správame k okoliu a k sebe navzájom. Ak zahodím papier na zem, nemôže zato okresný úrad. Ak zlámem strom, či štvorkolkou prefrčím po zelenej lúke, nemôže zato len štát svojou neschopnosťou použiť legislatívu, ale i ja, ktorá nemám cit pre prírodu. Ak nepoužijem moc, ktorú mi ľudia zverili vo voľbách do mojich rúk patričným spôsobom a za účelom, na ktorý táto moc slúži, nemôže za to len ľud, ktorý neovláda myšlienku verejnej mienky, ale aj moja morálka a ľudské hodnoty, ktoré ma nezabrzdia.

Všetci chceme dýchať čistý vzduch, ale akou mierou sa na tej čistote podieľame? Je riešením výzva, kúpte si posledný raj na Liptove, v Tatrách, apartmány na Donovaloch, alebo kdekoľvek? Je to ten správny postoj nás ľudí pre našu krajinu? Naše pohodlie?

Všetko, čo som chcela povedať je, aby sme boli lepší a robili veci lepšie. Skutočnými činmi. Posuňme to ďalej, ako tú „neobľúbenú" reťazovú hru, a možno i náš svet sa stane lepším.

Klišé?

Prečo nie! Ak bude mať úspech....

Zuzana Moravčíková

Zuzana Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem, športujem, čítam a až príliš citlivo vnímam svoje okolie, ktoré pozorujem a stále ma rovnako často prekvapuje, ako je možné, čo sa to deje! Či dobré alebo aj to horšie.... " a niekedy podlieham smútku z toho, čo vidím" Zoznam autorových rubrík:  ŠportSpoločnosťPolitikaMojím foťákomLatinčinaZamýšľam saSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu